Krížová cesta
Krížová cesta je prejavom zbožnosti, ktorá pochádza z františkánskej tradície. Nie každý kresťan mohol putovať do Svätej zeme, preto františkáni umožnili ľuďom aspoň v myšlienkach prejsť miestami spojenými s utrpením nášho Pána. Do kostolov umiestňovali obrazy znázorňujúce krížovú cestu. Tak sa postupne sformovalo 14 zastavení krížovej cesty, ktorá má dávať ľuďom odvahu a vnútornú silu víťaziť nad slabosťami a utrpením, ktorému sa na svojej životnej púti nemôžu vyhnúť.
Na týchto miestach sme sa s našimi farníkmi modlili krížovú cestu
Sv. Eulália – patrónka Barcelony
Sv. Eulália je hlavnou patrónkou Barcelony a spolupatrónkou barcelonskej Katedrály Sv. kríža. Sv. Eulália bola umučená v Barcelone počas prenasledovania kresťanov na začiatku 4. storočia. Podľa niektorých názorov je táto mučenica totožná so sv. Eulaliou z Méridy, ktorej príbeh je podobný.
Eulália bola dcérou šľachtickej rodiny, ktorá žila neďaleko mesta Barcelona. Cisársky námestník Dacian v Barcelone nemilosrdne prenasledoval kresťanov a mučil ich. Eulália túžiaca po mučeníctve dobrovoľne predstúpila pred Daciana a odvážne vyznala svoju vieru v Ježiša Krista. Dacian ju nechal zbičovať, po čom nasledovalo ďalšie mučenie, až kým nezomrela. Legenda hovorí, že jej duša sa vzniesla k Bohu v podobe holubice a jej nahé telo ako odev pokryl sneh.
V roku 1339 boli pozostatky svätice v sprievode Barcelonou prenesené a uložené v novej katedrále, v osobitnej skvostnej kaplnke. K ucteniu jej pamiatky sa v priľahlom kláštornom nádvorí dodnes chová 13 bielych husí, ktorých počet symbolicky pripomína vek Eulálie v čase, keď zomrela mučeníckou smrťou. Festival sv. Eulálie sa koná v Barcelone týždeň okolo jej sviatku – 12. februára.
S našimi pútnikmi sme navštívili Katedrálu Sv. kríža a sv. Eulálie v Barcelone dňa 11.9.2017.
Lurdy – mariánske mesto zázrakov
Juhofrancúzske mesto Lurdy (Lourdes) patrí medzi najznámejšie pútnické miesta kresťanského sveta, ktorého dejiny sa začali 11. februára 1858. Vtedy sa chudobnému 14-ročnému dievčaťu Bernadete Soubirousovej, ktorá zbierala drevo v lese spoločne so svojou sestrou Toinettou a priateľkou Jeannou Abadiovou, zjavila Panna Mária v Massabiellskej jaskyni nad riekou Gave. Mária bola odetá v bielom, v rukách držala ruženec. Neskôr sa Bernadete zjavila ešte sedemnásť krát. Až pri šestnástom zjavení, ktoré bolo 25. marca 1858, sa jej dievčina odvážila spýtať, kto je. Panna Mária jej odpovedala: „Som Nepoškvrnené Počatie.“
Panna Mária žiadala od dievčaťa a jeho prostredníctvom od ostatných ľudí modlitbu, najmä modlitbu ruženca, a pokánie. Okrem toho žiadala, aby sa na mieste zjavení postavila svätyňa a aby sa tam konali púte. Pri jednom zjavení (25. februára) „Pani“ kázala Bernadete, aby sa napila a aby sa umyla vo vode z prameňa v jaskyni. Dovtedy tam nijaký prameň nebol. Bernadeta hrabala rukami v zemi na označenom mieste. Naozaj sa objavila voda, výdatný prameň, ktorý v súčasnosti dáva denne 122 tisíc litrov vody. Posledné zjavenie bolo v noci 16. júla 1858.
Dlhšie trvalo, kým sa potvrdila a preskúmala pravosť týchto zjavení. Po tri a pol ročnom starostlivom skúmaní tarbeský biskup Laurence vyhlásil 21. januára 1862, že „zjavenia majú všetky známky pravosti a veriaci sú oprávnení pokladať ich za pravé“. Tým dostali cirkevné schválenie aj púte a pobožnosti, ktoré sa konali na tomto mieste. Podľa Bernadetiných údajov sochár J. Fabisch zhotovil sochu Panny Márie, ktorú v roku 1864 umiestnili do Jaskyne zjavení.
V čase od druhej svetovej vojny navštevuje Lurdy ročne asi tri milióny pútnikov, medzi nimi desaťtisíce chorých. Väčšinou sú to nevyliečiteľne chorí, ktorí prichádzajú na toto milostivé miesto prosiť o uzdravenie alebo aspoň o duchovnú silu.
Naposledy uznala Katolícka cirkev zázračné uzdravenie v roku 2018. Je to v poradí 70. uzdravenie oficiálne uznané ako medicínsky nevysvetliteľné a teda ako zázrak. V úradnom dokumente z roku 2018 sa vyhlasuje, že dnes 79-ročná rehoľná sestra Bernadette Moriau bola v r. 2008 uzdravená z dlhoročného ochrnutia. Od r. 1987 už nemohla chodiť. Lekári nedokázali proces jej uzdravenia po púti do Lúrd medicínsky vysvetliť.
Od Veľkej noci do augusta sa v Lurdoch konajú denne dve procesie: s Najsvätejšou Sviatosťou a sviečkový večerný sprievod. Medzi najväčšie púte patrí Medzinárodná ružencová púť, ktorá sa tu slávi od roku 1923. Spomienka na Pannu Máriu Lurdskú pripadá v liturgickom kalendári na 11. februára ako spomienka na výročie prvého zjavenia sa v Lurdoch. Tento deň sa zároveň slávi ako Svetový deň chorých.
Malá spomienka na Lurdy z našej púte
Lurdy sme naposledy s našimi pútnikmi navštívili v septembri 2017.
Sv. Scholastika – sestra sv. Benedikta z Nursie
+ To, čo vieme o sv. Scholastike a jej bratovi sv. Benediktovi, pochádza z knihy Dialógy od sv. Gregora Veľkého.
+ Scholastika sa zasvätila kontemplatívnemu spôsobu života približne v rovnakom čase, keď Benedikt začal žiť ako pustovník v Subiacu.
+ Aby bola bližšie k svojmu bratovi, založila Scholastika ženský kláštor neďaleko Subiaca. Neskôr, keď Benedikt postavil svoj kláštor v Monte Cassine, založila Scholastika neďaleko ďalšiu komunitu.
+ Sv. Benedikt zvykol navštevovať svoju sestru raz do roka. Počas jednej návštevy, keď sa Benedikt pripravoval na návrat do svojho kláštora, ho Scholastika požiadala, aby zostal dlhšie. Benedikt odmietol s tým, že sa musí vrátiť do svojho opátstva ešte pred zotmením. Scholastika sklonila hlavu k modlitbe a náhle sa strhla búrka, ktorá zabránila Benediktovi v odchode. A tak strávili celú noc v rozhovore a v modlitbách.
+ Sv. Scholastika zomrela niekoľko dní po tomto poslednom stretnutí so svojim bratom. Benedikt ju pochoval do hrobu, ktorý si prichystal pre seba v kláštore Monte Cassino a v ktorom bol tiež po svojej smrti v roku 547 pochovaný.
+ Sv. Scholastika je uctievaná ako patrónka rehoľných sestier a ochrankyňa pred búrkami a bleskami.
Malá spomienka na púť do kláštora Monte Cassino
S našimi pútnikmi sme navštívili kláštor Monte Cassino dňa 16. júna 2018.
Panna Mária Loretánska
V roku 2019 z rozhodnutia pápeža Františka bola do všeobecného Rímskeho kalendára na dátum 10. decembra zapísaná ľubovoľná liturgická spomienka Preblahoslavenej Panny Márie Loretánskej. Svätyňa v Lorete nám pripomína tajomstvo Vtelenia. Tu zazneli slová anjela oznamujúceho Blahozvesť i slová Panny, ktorá odpovedala na Božie volanie. Zatienená Duchom Svätým, pokorná služobnica Pána sa stala domom božím, najčistejším obrazom svätej Cirkvi.
Vedeli ste, že….
- Loreto je významné pútnické miesto v strednom Taliansku v provincii Ancona. Tamojší mariánsky pútnický chrám stojí na pahorku pri pobreží Jadranského mora.
- Pôvodne na tomto vrchu rástol vavrínový háj. Vavrín je po latinsky „laurea“. Vrch s vavrínovým hájom bol majetkom panej, nazývanej Laureta. Aj z jej mena, napokon s tým istým základom ako „lauretum“, mohol vzniknúť názov mesta Loreto.
- V bazilike sa pod hlavnou kupolou ukrýva Santa Casa – Svätý dom. Podľa tradície je Svätý dom v Lorete súčasťou domu Panny Márie z Nazareta, ktorý tvorila jaskyňa vytesaná do skaly a predná murovaná miestnosť.
- Podľa tradície bola murovaná časť domu Panny Márie v roku 1291, keď križiaci definitívne opustili Svätú zem, prenesená „za tajomnej pomoci anjelov“ najprv do Ilýrie (Chorvátska) a potom do Loreta (v noci z 9. na 10. decembra 1294).
- Podľa najnovších vedeckých výskumov sa stále viac potvrdzuje hypotéza, podľa ktorej boli kamene domu z Nazareta do Loreta privezené loďou z iniciatívy zámožnej rodiny Angeli, ktorá panovala v Epiriu.
- Známe Loretánske litánie, ktoré sa modlievame každý deň v máji, majú svoj pôvod v práve v Lorete.
- Pápež František do loretánskych litánií pridal tri nové vzývania Panny Márie – Matka milosrdenstva, Matka nádeje a Útecha migrantov.
- Panna Mária z Loreta bola v roku 1920 vyhlásená pápežom Benediktom XV. za patrónku letcov a cestujúcich v leteckej doprave.
- Ján Pavol II. nazval mariánsku svätyňu v Lorete „srdcom kresťanskej mariánskej úcty“.
- V bazilike sa nachádza tzv. slovanská kaplnka, ktorá je zdobená výjavmi zo života sv. Cyrila a Metoda.
- Loreto sa stalo veľmi obľúbeným pútnickým miestom. Známymi pútnikmi boli sv. Ignác z Loyoly, sv. František Xaverský, sv. Terézia z Lisieux, sv. Maximilián Mária Kolbe, ale aj Michelangelo, Galileo Galilei, René Descartes, Krištof Kolumbus i Wolfgang Amadeus Mozart, ktorý následne zhudobnil Loretánske litánie.
- Pápeža Františka vyzval na návštevu Loreta malý chlapec, ktorý mu v roku 2017 v liste položil otázku: „Kedy prídeš do Loreta?“ Pápež mu odpovedal prostredníctvom masmédií slovami: „Príslovie hovorí: Nikdy nehovor nikdy! Preto zverme tento sen do rúk Prozreteľnosti“. Na slávnosť Zvestovania Pána 25. marca 2019 pápež František oficiálne navštívil aj Loreto.
Lateránska bazilika
Vedeli ste, že…
- Celý názov baziliky – Arcibazilika Najsvätejšieho Spasiteľa a svätých Jána Krstiteľa a Jána Evanjelistu v Lateráne. Bežne sa používa názov Bazilika sv. Jána v Lateráne.
- Je jednou zo štyroch tzv. patriarchálnych bazilík (basilica maior).
- Je biskupským kostolom – katedrálou, čiže sídelným kostolom pápeža ako rímskeho biskupa.
- Lateránska bazilika je hierarchicky najvyššie postavený katolícky chrám na svete.
- Je preto nazývaná „matkou a hlavou všetkých kostolov Mesta (Ríma) a sveta“
- Patrí medzi 7 hlavných pútnických kostolov v Ríme.
- Jej základy boli položené za vlády cisára Konštantína Veľkého.
- Slávnostne ju posvätil pápež Silvester I. v roku 324.
- O súčasnú podobu sa postaral v 17. st. najmä pápež Inocent X., ktorý si objednal jej barokovú prestavbu u významného architekta Francesca Borrominiho.
- Bazilika prežila viaceré búrlivé chvíle – zemetrasenia, požiare aj rabovanie barbarov. Istý čas bola opustená a schátralá. V moderných dejinách v roku 1992 vybuchla pri Lateránskej bazilike bomba.
- Konalo sa v nej päť koncilov.
- Od 4. storočia bol Laterán sídlom pápeža až do doby vlády francúzskeho pápeža Klementa V., ktorý v roku 1309 rozhodol preniesť pápežské sídlo do francúzskeho Avignonu.
- Lateránska bazilika sa stala miestom posledného odpočinku viacerých pontifikov.
- Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa stal v roku 2018 honorárnym kanonikom Lateránskej baziliky. Hlava francúzskeho štátu má toto privilégium od roku 1604, keď ho pápež priznal kráľovi Heinrichovi IV. po jeho prestupe z protestantizmu na katolicizmus.
- Na Lateránskom námestí stojí najväčší obelisk v Ríme a najvyšší monolitický obelisk na svete, ktorý má 37,2 metra a asi 455 ton.
- Pred bazilikou sa nachádza aj socha sv. Františka z Assisi, ktorý sa stretol s pápežom Inocentom III. Stretnutiu predchádzal pápežov sen so sv. Františkom zachraňujúcim Cirkev, ktorú vo sne predstavovala rúcajúca sa Lateránska bazilika.
- Výročie posviacky baziliky slávi Cirkev 9. novembra.
- Pápež v nej pravidelne slávi sv. omšu na Zelený štvrtok.
Malá spomienka na Lateránsku baziliku z našich púti
Vedeli ste, že…
- Impozantná súčasná bazilika nie je pôvodný chrám sv. Petra. Pôvodný chrám dal postaviť v 4. storočí cisár Konštantín, prvý kresťanský cisár rímskej ríše, na mieste, kde sa predpokladalo, že je pochovaný sv. Peter. Na začiatku renesancie bol tento starobylý chrám vo vážnom havarijnom stave. Nová bazilika sa začala stavať za pápeža Júlia II. v roku 1506. Baziliku stavali 120 rokov. Je majstrovským dielom renesančnej architektúry.
- Interiér baziliky prekvapuje svojou rozmernosťou. Jeho vnútorná dĺžka je 186 m, stredná loď je vysoká 46m. Vnútorná výška kupoly je 119 m.
- Bazilika sv. Petra nezastáva prvé miesto medzi rímskymi bazilikami, nie je hierarchicky najvýznamnejší chrámom a nie je ani sídelným chrámom rímskeho biskupa. Tieto tituly patria Lateránskej bazilike, materskému chrámu rímskokatolíckej cirkvi. Ale kvôli veľkosti Baziliky sv. Petra a jej umiestnenia vedľa sídla pápeža sa tu koná väčšina najdôležitejších cirkevných obradov.
- Z portika vedie do baziliky päť brán – Brána smrti (touto bránou vynášajú z baziliky zosnulého pápeža), Svätá brána (je zamurovaná, otvára sa počas jubilejných rokov), Bronzová brána, Brána dobra a zla a Brána sviatostí.
- Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že interiér baziliky je komplikovane zdobený maľbami – od fresiek v kupole až po obrovské obrazy na stenách – nie je to tak. Každý jeden z týchto „obrazov“ je vlastne mozaika vyrobená z malých kúskov tak detailne, že sa javia ako obrazy.
- Berniniho bronzový baldachýn z roku 1633 postavený nad hlavným oltárom je vysoký 29 m (približne ako veža urminského kostola).
- Bazilika sv. Petra je domovom jedného z najslávnejších Michelangelových majstrovských diel – Piety (zhotovil ju, keď mal iba 24 rokov). V roku 1972 psychicky narušený muž Laszlo Toth zaútočil kladivom na súsošie. Sochu Piety na niekoľkých miestach vážne poškodil. Socha bola starostlivo zreštaurovaná. Teraz je chránená nepriestrelným sklom.
- Majestátnu kupolu navrhol a začal stavať Michelangelo, keď mal 71 rokov. Kupolu dokončili po jeho smrti. Je vysoká 136 m a jej priemer je 42 m. Kto chce vystúpiť na vrchol kupoly, musí zdolať 491 schodov. Na niektorých miestach je schodisko veľmi úzke a neuveriteľne šikmé. Nie je vhodné pre ľudí trpiacich klaustrofóbiou. Výťahom môžete ušetriť asi 171 schodov. Výhľad z kupoly za tu námahu stojí.
Malá spomienka na baziliky sv. Petra a Pavla z našich púti